Osvienčim

10. července 2013 v 22:59 | Denisa
V piatok 5.7.2013 sme konečne navštívili koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau. Išla som s ocom a so spolužiačkou + jej rodičmi. Dohadovali sme sa na tomto výlete už niekoľko mesiacov a konečne sa to podarilo zorganizovať.



Ľudia po návšteve tohto miesta hovoria všeličo. Väčšinou vravia, ako im tá návšteva pokazila celý deň a už sa tam nikdy nevrátia. Neviem, kde súdruhovia z NDR urobili chybu, ale na mňa to nezapôsobilo tak, ako som čakala. Jednak to bolo tým, že medzi ľuďmi sa správam inak, než osamote a tým pádom som sa na to nedokázala sústrediť a plne si to uvedomovať, napriek tomu, že o Hitlerovi, holokauste a druhej svetovej vojne viem dosť. Veľmi dobre viem a uvedomujem si, čo sa v tom období dialo, už som toho dosť prerevala a popremýšľala pri viacerých dokumentoch a knižkách. A po tom, čo som počula od viacerých ľudí, som asi čakala, že odtiaľ odídem s traumou na celý život. A možno to bolo práve tým, že som už predtým vedela o väčšom množstve zverstiev, ktoré sa tam diali, než tie, o ktorých rozprávala sprievodkyňa.

Samozrejme, že to na mne zanechalo dojem. Už keď sme prišli do Osvienčimu a videla som črtajúce sa červené tehlové budovy a ostnatý plot, tak ma zamrazilo. Hlavne preto, že hneď vedľa bola zastávka, kde znudení ľudia čakali na svoj autobus do práce. Nech je to akokoľvek, ja si neviem predstaviť bývať v meste s takouto minulosťou a žiť normálny život. Veď áno, kto vie čo všetko skrýva mesto, v ktorom bývam ja, či hocikto iný... Ale je to zvláštne.


Bolo zvláštne tam zrazu stáť pod nápisom ,,Arbeit macht Frei" a uvedomiť si, aké mám šťastie, že tam nestojím pred tými niekoľkými desiatkami rokov. Oba tábory Auschwitz a Birkenau sú veľké komplexy, no predovšetkým miesta, kde by ľudia mali prehodnotiť označenie homo sapiens SAPIENS a skutočne sa zamyslieť nad tým, kam môže pár pobláznených myšlienok zájsť. Nič z tohto sa nemuselo stať, no teraz nám ostáva sa z toho ponaučiť a nikdy nedopustiť, aby sa stalo niečo podobné. Ak nie horšie.




Neviem, či má cenu písať ďalej. Som rada, že som to tam mohla navštíviť...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lilith Drapsmann Lilith Drapsmann | E-mail | Web | 27. května 2014 v 15:36 | Reagovat

Ja som tam bola pred 2 rokmi a išla by som ešte raz. Neviem čo je na tom mieste, ale ma láka :D A aj mne hovorili, že to bude traumatizujúce a ja tam prídem a.... nič :D.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama