Červenec 2013

Už sa to blíži...

16. července 2013 v 11:24 | Denisa
Pamätám si, ako som to počas Vianoc jemným oblúkom naznačovala, a teraz je to necelý týždeň do odletu. Hovorím o trojtýždňovom jazykovom pobyte v anglickom mestečku Torquay, ktorý sa začína už 22. júla! A ja som ešte ani nezačala baliť :D Ale to najpodstatnejšie mám pripravené (v hlave).

Plán je nasledovný... V pondelok 22.7. ma naši zavezú do Viedne, odkiaľ nám to letí. Keďže to do Viedne nie je zanedbateľná vzdialenosť a keď už tam budeme, tak naši si ešte pár dní oddýchnu v Chorvátsku. Ja sa na letisku stretnem so slovenskou skupinou a sprievodkyňou, no a tak sa to všetko začne. Po príchode do Londýna tam ešte dva dni ostaneme, pochodíme pamiatky, obchody atď. Potom nasleduje päťhodinová cesta do konečnej zastávky - Torquay, kde stretneme svoje hosťovské rodiny a dozvieme sa ďalšie informácie. Na druhý deň už pôjdeme do školy a postupne sa všetko uvidí. Niektoré dni sa budeme učiť doobedu, niekedy poobede a niekedy vôbec (kvôli výletom), vyučovanie však vždy trvá štyri hodiny. Už mám adresu svojej hosťovskej rodiny a viem, s kým budem ešte bývať, pokiaľ sa nič nezmení, tak to bude nejaká Švédka v mojom veku. Budem bývať v Paigntone, čo je akoby mestská časť, čiže budem do školy dochádzať autobusom. Trochu sa bojím, že nasadnem na zlý alebo ho zmeškám.

No nič, všetko sa uvidí, až keď bude po tom. Som trochu nervózna, najradšej by som už bola na tom letisku a mala istotu vo všetkom... Ale i tak sa teším!

Čo sa týka blogu, bude to biedne, prednastavila som asi dva články, no aj tak pochybujem, že tam niekto bude chodiť, takže mi to ani nevadí. Ak bude čas a možnosť, tak sa môžem priebežne ozvať na tento blog a podať hlásenie :D Čo sa týka Lady, prvý týždeň doma nik nebude a tak sa o ňu postará sestra, ktorá tu bude chodiť každý deň. Iná možnosť nie je. A chlapci u starkej to zvládnu, až na to, že im na tie tri týždne zruším záchodík a budú musieť chodiť von. Nemal by im to kto čistiť a nechcem, aby to tam hnilo skoro mesiac. Trochu ma mrzí, že zmeškám tri týždne ich mačiatkovských čias, no verím, že si budú naďalej rovnako užívať a že ich po mojom príchode ešte spoznám.

Nuž, užívajte si prázdniny, ja sa najbližšie ozvem až v polke augusta :)

Osvienčim

10. července 2013 v 22:59 | Denisa
V piatok 5.7.2013 sme konečne navštívili koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau. Išla som s ocom a so spolužiačkou + jej rodičmi. Dohadovali sme sa na tomto výlete už niekoľko mesiacov a konečne sa to podarilo zorganizovať.


30 vecí o mne

6. července 2013 v 16:55 | Denisa
Inšpiráciou pre tento článok je TAG, ktorý koluje na YouTube. Chcela som sa pokúsiť o niečo podobné :) Budem písať všetko, čo mi práve napadne, veď predsa len to je aj pointou tohto článku, nemá to byť nič usporiadané s veľkým významom. Pôvodne to malo byť 50 faktov, no skrátila som to.

  1. Som veľmi zaťažená na dátumy narodenia a závidím každému, kto je i len o rok starší než ja.
  2. Neprekypujem veľkým sebavedomím a často mám problém nájsť jedinú vec, ktorú mám na sebe rada.
  3. Rada lúštim krížovky a sudoku.
  4. Ešte nikdy som nevidela horor. Nevidím v nich pointu a okrem toho, mňa ani nedesia také veci, skôr sa bojím úplne bežných vecí (napr. pupok, šišky).
  5. V škole som v podstate flákač, úlohy si doma píšem minimálne, cez hodiny iba lúštim krížovky a odmietam sa učiť to, čo ma vyslovene nebaví a považujem to za zbytočné. No učitelia mi veria a pred všetkými mi to akosi vychádza. Zatiaľ.
  6. Krása je veľmi subjektívna vec, i keď málokto asi pochopí, že sa mi napr. páčia malé oči, ryšavé vlasy a drobné nízke postavy.
  7. Nemám rada športy a nenávidím školské telesné výchovy. Na rozcvičke stojím ako socha a keď sa niečo hrá, tak len sedím na lavičke.
  8. Som tak trochu dosť závislá na fotení, skoro všade si beriem foťák a fotím úplné somariny. Veď spomienky...
  9. Nemám rada svojich rovesníkov a nerozumiem si s nimi.
  10. Nemám tiež rada pizzu, hamburgery, koláče a torty. Nebojte, vynahradzujem si to inými nezdravými sračkami :D
  11. Som veľmi, veľmi trpezlivá.
  12. Nenávidím svoje narodeniny.
  13. Celý život žijem v (pravdepodobne mylnej) predstave, že mám asi výnimočné sliny. Nedokážem totiž niekomu dať odhryznúť z môjho jedla alebo mu dať napiť z môjho pohára. Párkrát som bola nútená to urobiť a zvládla som to, no cítila som sa veľmi nepríjemne.
  14. Kedysi mi sestra povedala, že po zjedení jadierok z dyne mi to v bruchu vyklíči a z úst mi budú vyrastať dyne. Verila som tomu.
  15. Moje ruky sú v otrasnom stave. Vždy sú niečím poškriabané alebo porezané, takisto si z nudy a hlavne od nervov hryziem a vyškrabávam kožičky pri nechtoch. V podobne tragickom stave sú moje nohy.
  16. Nikdy nikde nespievam a keď už, tak zásadne ľudovky a dychovky :D
  17. Rada stojím na červenej (ako chodca, pochopiteľne). Niekedy tam stojím aj vtedy, keď je cesta prázdna, pretože sa vždy nad niečím zamyslím a nevnímam.
  18. Už viac než polroka som nezapla televízor.
  19. Som veľký bordelár, poriadok mi v izbe nikdy dlhodobo nevydrží.
  20. Moja sebadôvera je taká malá, že nemám ani žiadne sny.
  21. Nikdy som si so sebou nezobrala zrkadielko (haha, lebo žiadne ani nemám), kontrolovala sa a patlala si na seba rôzne somariny... a neviem si predstaviť, že by som také niečo robila.
  22. Meriam asi 165 cm.
  23. Čo sa týka filmov a kníh, bavia ma REÁLNE veci. Druhá svetová vojna, holokaust, obchod s bielym mäsom, rôzne tragédie, krádeže a vraždy - to je moje. Je to divné, viem, ale sci-fi, fantasy a pod. ma vôbec neberie.
  24. Zbožňujem singapurský, austrálsky a novozélandský prízvuk! :D
  25. Nepoznám asi ani jednu modernú kapelu či speváka. Všetky možné celebrity (celévriti) idú mimo mňa.
  26. Zo všetkého možného oblečenia a doplnkov najviac na svete NENÁVIDÍM kabelky! Všade nosím len rupsaky a rôzne batôžky, prípadne všetko narvem do vreciek. Takisto neznášam nakupovanie topánok (na rok mi kľudne vystačí jeden pár balerínok a botasiek).
  27. V spoločnosti ľudí sa správam veľmi trápne a hovorím úplne odveci, pretože som príliš nervózna.
  28. Grganie mi nepripadá nechutné...
  29. Nikdy som nebola na žiadnom koncerte.
  30. Už štyri roky sa naťahujem s jedným kvázi dotykovým šmejdom, vraj mobilom. Žiadna wifi, android, kvalitný foťák, nič... Síce mám nervy, keď zistím, že ten mobil sám zavolal na 911, i tak som zaň rada, pretože už takto trávim veľa času na počítači a netreba mi ešte ďalší vymakaný telefón, ktorý vlastne ani nepotrebujem...