A ty si samotár?

5. května 2013 v 10:19 | Denisa
Odmalička si v podstate žijem v takom svojom svete. A nemyslím to ako nejaký citát k bezvýznamnej fotočke o zrkadlo na sociálnych sieťach. Vždy som bola samotárom, preto si vymýšľam vlastný program, trávim čas sama a nevadí mi to. Nikdy som sa však nad tým nepozastavovala a neuvažovala som, aké by to bolo, keby som bola nonstop obklopená priateľmi a trávila s nimi celé dni. Poslednú dobu som ale zistila, že môj spôsob života pre väčšinu ľudí normálny nie je. Keď len tak zbežne odpovedám na otázky ,,Čo si včera robila?", hneď dostanem reakcie ,,A to si šla fakt sama? Bavilo ťa to?" Tu sa zas dostávam k rozdielu medzi introvertom a extrovertom. Zatiaľ čo extrovert potrebuje neustále nové podnety, musí vybiť energiu v nejakej fyzickej práci a keď sa chce baviť, tak sa ide baviť v tom pravom slovazmysle. Introvert považuje za zábavu to, keď sa prechádza po lúke a sedí pod stromom. Ani jeden spôsob sa nedá považovať za nesprávny alebo čudný, ide o to, ako sa človek narodí a čo preferuje.

Keby nebolo školy, tak sa s ľuďmi sotva stýkam. Nepotrebujem sociálny kontakt. Necítim potrebu si hľadať priateľov a zoznamovať sa s ľuďmi. Často mám pocit akútneho preľudnenia. Možno ste to zažili, skrátka ide o to, že vám všetci okolo idú na nervy a vy máte sto chutí použiť granát. Občas sa necítim dobre ani doma, preto si okolo postele obmotám deku (vďaka za vynájdenie poschodovej postele) tak, aby ma ten, kto sem vojde, nevidel. Rada ľudí skôr odpudzujem. Pravdaže, ako každý introvert, aj ja mám miestami extrovertné chvíľky, ale vždy ma to po krátkej chvíli prejde. Introvertizmus nie je choroba, ale uznávam, že toto, čo prežívam ja, možno už je choroba. Keby ľudia prežívali to, čo sa mi deje v hlave, asi by ich porazilo.


Človek by si myslel, že stvora ako ja bude celý deň sedieť doma a fňukať. Neviem, prečo si ľudia myslia, že samotári sa nevedia s ľuďmi skamarátiť. Nie vždy je to pravda. Podľa mňa je skutočným samotárom ten, kto sa tak rozhodne žiť. Ja mám šancu si nájsť v triede kamarátov a chodiť s nimi von, ale NECHCEM. I tak sa však viem baviť podľa svojho. Ostatní považujú chodenie na prechádzky osamote ako bezvýznamnú vec. Pre mňa je však rovnako bezvýznamné len tak sa túlať po sídlisku, rehotať sa a ,,nenápadne" fajčiť vo vchode. Ja som spokojná s tým, čo mám. Respektíve nemám. Skrátka mi to vyhovuje tak, ako je. Nerada sa na niekoho spolieham, nerada som s ľuďmi, cítim sa ako v klietke. Potrebujem samotu, musím cítiť slobodu a takú voľnejšiu ruku. Keď si zmyslím, že niekde idem, tak zoberiem foťák + maximálne ďalšie dve veci a idem. Nestresujem sa, či sa ten druhý so mnou cíti dobre a nemusím si domýšľať, čo si o tom všetkom myslí. Idem si tam, kde chcem a robím si to, čo chcem. Neuveriteľné? Divné? Možno. Ako teda vyzerá môj voľný čas? Rada sa len tak prechádzam, pričom spoznávam nové miesta a to hlavné, môžem fotiť. Tento rok som dostala svoj (vlastný) prvý bicykel, tým pádom sa moje obzory rozšírili. Občas idem na korčule, ale tie sú relatívne nepraktické a rýchlo sa na nich unavím. Chodím aj do mesta, samozrejme sama a samozrejme aj pešo. Popozerám obchody, niečo si kúpim a hneď padám. Nepáči sa mi to tam, nemám rada tých ľudí, necítim sa dobre. Pochopiteľne, najviac času však trávim doma zavretá v izbe. A nie, nenudím sa. V tom je čaro samotárov, nemajú problém si vymýšľať vlastný program, čo je pre väčšinu ľudí celkom oriešok.

Aby sa však nepovedalo, predsa len mám kamarátku. Skôr dobrú priateľku. A to i tak sme sa spoznali len cez internet. Vie o mne viac, než všetci okolo mňa dokopy. Viem, znie to divne, ale poznáme sa dva a pol roka, poslali sme si list, balík, zvládli prvé volania na Skype a píšeme si dennodenne. Delí nás od seba dobrých 125 km a spoločné stretnutie je vo hviezdach. Už by sme to chceli konečne zrealizovať... I tak som rada, že si napriek tým počiatočným trápnym detským hádkam rozumieme, máme si stále čo povedať a navzájom sa chápeme.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 5. května 2013 v 22:28 | Reagovat

Samu sebe bych charakterizovala jako introvertního extroverta. Abych pravdu řekla, nerada někam chodím sama beze smyslu, to samé platí o chození někam beze smyslu s kýmkoli. Poslední dobou si uvědomuji, že jsem jen zřídkakdy sama a štve mě to. A ještě víc mě štve, že jsem závislá na ostatních. Chtěla bych být nezávislá, abych si s nikým nemusela udržovat dobré vztahy jen protože to potřebuji. Pfff. Také jsem svoji nejlepší kamarádku poznala přes internet. :) Držím palce ohledně toho setkání.

2 Monča Monča | Web | 7. května 2013 v 12:19 | Reagovat

Já jsem úplný opak, kolem sebe neustále potřebuju lidi a jsem nervózní když jsem sama. I mám ráda když se udělá hezky a všichni vylezou ven :).
Snad se někdy setkáte, není to zas tak hrozně velká dálka.. Myslíš že by ses s ní takto kamarádila i kdybys jí znala jako spolužačku?

3 Lilith Drapsmann Lilith Drapsmann | E-mail | Web | 27. května 2014 v 15:33 | Reagovat

Ja som tiež introvert a keď sa ma spolužiačka ešte minulý rok opýtala s kým chodím von, tak som jej odpovedala, že sama. Nechápala :D. A moja babka si myslí, že som nudná kvôli tomu, že som skoro stále doma. Keby som bola taká nudná, tak by som niekedy neprekecala a nešaškovala pred ľuďmi, ktorých mám rada aj 7 hodín :D Ale to sa deje raz za... lilithovský rok :D. Lebo normálne neznesiem pri sebe ľudí. Ich odháňam od seba :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama