Hudba

26. dubna 2013 v 21:34 | Denisa
Na začiatok by to chcelo nejakú jednoduchšiu tému, aby sa to tu rozbehlo, i keď táto téma pre mňa až tak prostá nie je. Bude sa to teda týkať hudby. Ja vnímam hudbu ako veľmi súkromnú vec. Je to niečo, čo je pre mňa a moje potešenie, preto ľuďom ani nehovorím, aká hudba sa mi páči. Ba čo viac, pre mňa je nepredstaviteľné, aby som počúvala hudbu s niekým, prípadne si niečo púšťala nahlas na verejnosti. Pamätám si, ako som raz čosi počúvala a vzápätí mi do izby niekto vošiel. Vďaka sekavému počítaču mi pár sekúnd trvalo, než som to vypla a síce bola hudba pustená veľmi potichu, aj tak som sa niekoľko hodín ešte triasla. Áno, v podstate pre nič. Ale cítila som sa, ako keby bola odhalená časť môjho ,,ja" a bolo mi to nepríjemné. Preto si hudbu vychutnávam len v noci cez slúchatká pred spaním.

To, čo počúvam, rada charakterizujem ako ,,kostolnú hudbu". Znie to dehonestujúco, no je zjavné, že si trochu robím srandu. Ale faktom ostáva, že väčšina ľudí to tak vníma. Pre nich je to hudba depresívna, smutná, oničom. Chápem, na diskotékach a iných ,,kultúrnych" udalostiach sa toto hodiť nbude, ale keďže som do svojich trinástich rokov hudbu vôbec nepočúvala, tak aj ,,rádiovky" išli mimo mňa. A to som rada. To, čo sa bežne hrá v rádiách, nepovažujem za hudbu, pre mňa sú tie pesničky úplný humus, hlavne kvôli tomu, že sa vytvárajú len za komerčnými účelmi a peniazom. Na to nepotrebujete vedieť spievať ani hrať na hudobnom nástroji, stačí mať kontakty a ste tam. Texty sú často maximálne úbohé a primitívne, v 99tich percentách týchto pesničiek sa spieva predovšetkým o láske. Aké originálne. Ale budiš, nech si každý počúva to, čo mu uši ráčia. Veď práve hudobný vkus sa odráža od toho, aký ste. Preto nie je primerané odo mňa očakávať, že budem počúvať veselé a vtipné pesničky...

Neviem prečo, ale preferujem inštrumentálne skladby. Asi mi vadí ľudský hlas, ako keby to bolo niečo navyše. Aká irónia, pritom práve človek vytvoril hudbu... Často mám teda problém s tým, že hudba sa mi páči, ale spevák mi tam vadí, preto musím hľadať rôzne inštrumentálne verzie, no i tak to nie je vždy ono. Jediné veci, v ktorých mi ľudský hlas nie je proti srsti, sú staršie veci. Áno, mám rada Queen, The Beatles, The Rolling Stones, Elvisa Presleyho... Ale pochopiteľne sa mi zas nepáči úplne všetko. Od Queen-u mám najradšej Bohemian Rhapsody, Is this the world we created a aj Don't stop me now, čo je skôr na také moje optimistickejšie a energetickejšie chvíľky. Od Rolling Stones samozrejme vedie pesnička Lady Jane, trikrát hádajte prečo. Do pozornosti môžem dať pesničku In my life od The Beatles:


Elvis Presley a jeho pesničky Don't be Cruel, Love me tender a Are you lonesome tonight sú mojimi ďalšími favoritmi.


Ďalšia vec, ktorú mám rada, sú soundtracky k filmom. Ešte pred nejakou dobou by som nebola povedala, že to môže byť také pekné. Zatiaľ u mňa vedie soundtrack k filmu Sophiina voľba, o čom by som rada napísala článok. Vďaka tomuto som ako citlivka pokročila - došla som do fáze, kedy ma pri prvom počutí dokázala rozplakať aj hudba. Je to, pochopiteľne, preto, lebo sa mi hneď vybaví dej knižky a smutné scény vo filme. Ak sa k tomu niekedy dostanete, čo pochybujem, tak zo všetkých pätnástich skladieb odporúčam hlavne Returning the Tray, Stingo and Sophie together, Southern Plantation, Aren't all women like you, Song without words,...a vlastne všetky skladby sú pekné. Na Youtube je len jedna skladba, ktorá sa vo filme objavuje vo viacerých obmenách a je preň taká typická.


Trust je trošku smutnejší film a od toho sa odráža aj hudba k nemu. Ale páči sa mi.


Ďalší môj obľúbený film so skvelým soundtrackom je Home/Domov. Keďže je to dlhý film, objavuje sa tam mnoho skladieb a skoro všetky sa mi páčia. Ale neviem, prečo práve táto sa mi páči najviac. Asi vo mne fakt evokuje púšť... Mám rada aj Chemical Food a Home Part 2.


Môj ďalší veľmi obľúbený soundtrack, i keď teraz už až tak nie, je určite ten k filmu Black Beauty/Čierny krásavec. U mňa asi vedie skladba Mommy, v ktorej sa od 0:24 do 0:35 cítim ako... proste tomu hovorím pohladenie na duši. Nádhera.


Yann Tiersen a jeho skladby mám všeobecne rada, ale tie k soundtracku filmu Amelie sú božské. Tento film som síce nevidela, hanba mi, ale tá hudba je krásna. Túto skladbu asi poznáte, teda dúfam:


A mohla by som pokračovať do nekonečna...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 28. dubna 2013 v 12:52 | Reagovat

Upřímně jsem čekala, že nebudeš poslouchat "odrhovačky" a jim podobné výplody. :) Bylo mi potěšením nahlednout do kousku tvého soukromí. Líbila se mi písnička z filmu Trust. Většina písniček mě jinak nezaujala, ale to je spíše tím, že je nemám spojené s filmem nebo knížkou, tak jako ty. Často se mi díky filmu zalíbí písnička, kterou bych jindy přešla bez povšimnutí. A pak je tu La Valse d'Amélie. Tu písničku zbožňuji a, stejně jako tobě, hanba mi, že jsem ještě neviděla ten film.

Vzhledem k tomu, že většina písniček je z filmů, moc ráda bych se dočetla o tvých oblíbených filmech. :)

2 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 28. dubna 2013 v 12:54 | Reagovat

PS: Když už jsme u Amélie z Montmartru, nakoplo mě to a už stahuji film. Tak pokud chceš, tak tady: http://www.uloz.to/xHC5rdg/amelie-z-montmartru-cz-avi

3 Denisa Denisa | Web | 4. května 2013 v 19:40 | Reagovat

[1]: Ďakujem :) Chcem určite napísať o Sophiinej voľbe, ako o knižke, tak o filme, inak je to so mnou s filmami biedne. Je to to isté, ako práve s hudbou, rada si jednu a tú istú vec vypočujem/pozriem aj desaťkrát a stále to bude moja srdcovka. A vďaka za odkaz na Amelie, myslím, že sa k tomu konečne dokopem.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama